Hodnotenie sezóny 2013/2014
Dva týždne po poslednom zápase sezóny je čas na jej zhodnotenie. Hoci naším primárnym cieľom bolo opäť získať stratenú radosť z hry, predvedené výkony a dosiahnuté výsledky sú najviac vnímaným aspektom fungovania akéhokoľkvek športového klubu. Po športovej stránke sme v tejto sezóne sklamali. Napriek nejednému výbornému zápasu, nemôžme byť s celkovým umiestnením spokojní.
A tím
Zostup o súťaž nižšie mal zákonite priniesť viac víťazstiev a pohody, úvod sezóny sme asi len sotva mohli pobabrať viac. Päť kôl, päť prehier, skóre 6:31. Ak si aj odmyslíme prehru so Slovmaticom 0:13, pri ktorej sme sa zložili hneď po prvom góle, stále nám priemer na zápas vychádzal hrozivých 1,25:4,5. Mali sme ťažké rozlosovanie, ale faktom je, že sme nehrali dobre. Potom prišli štyria ľahší súperi v rade, získali sme plný počet dvanásť bodov so skóre 15:4, odlepili sme sa z posleného miesta a zdalo sa, že kríza je zažehnaná. Nebolo to tak. Striedali sme dobré a slabé zápasy, porazili sme silných súperov, zaváhali so slabšími. Napriek tomu sme sa pomaly posúvali v tabuľke vyššie a pred posledným dvojzápasom sme mali šancu na skupinu o titul vo vlastných rukách. Prehrali sme oba duely. Ani tak nie kvôli sile súperov ako skôr vlastnou slabou hrou.
Skupinu o záchranu sme chceli vyhrať a dostať skóre do plusových hodnôt. Po polovičke nadstavby sme mali štyri víťazstvá a jednu remízu, ale strieľali sme málo gólov, hoci +11 zo štyroch víťazstiev na prvý pohľad vyzeralo dobre. Jeden z najhorších výkonov sezóny sme predviedli proti beznádejne poslednému Arantes a len sme zachraňovali remízu 3:3. Situácia zo základnej časti sa zopakovala, pred poslednými tromi kolami sme všetko mali vo vlastných rukách, ale napriek dobrej hre, sme prehrali s oboma našimi priamymi súpermi o prvé miesto. Výhra v poslednom zápase nám stačila už len na konečné trináste miesto. Pri vyrovnanej zápasovej bilancii 13-2-13 je negatívne skóre -20 veľavravné.
B tím
Rozbeh sme mali skvelý, päť kôl bez prehry s jedinou remízou, čo nám pomáhalo psychicky, vzhľadom na zlé výsledky Áčka. Aj vďaka menšej hale padalo viac gólov, preto našich 25 úspešných zásahov z piatich zápasov bolo len priemerným výkonom. Boj o špicu sa zašal vyjasňovať v ďalších troch štyroch kolách, prehrali sme so suverénnym béčkom Meracrestu, jasne porazili Petržalku, ale dvakrát zaváhali so slabšími súpermi. Následne sme sa zmobilizovali, potiahli sedemzápasovú sériu bez prehry (17 bodov, 41:19) a náš cieľ, skončiť druhí, dostával veľmi reálne kontúry. Z posledných šiestich kôl sme ale vyhrali iba dvakrát a treba priznať, že za predvedenú hru sme si viac ani nezaslúžili. Práve nezvládnutý záver nás odsunul až na štvrté miesto.
Analýza
Ak sa pozrieme na príčiny, ktoré viedli k neúspechu, nájdeme minimálne tri spoločné menovatele pre oba tímy.
1. Absencie hráčov - to bol objektívny fakt, s ktorým sme sa nedokázali vyrovnať. V priebehu sezóny nás postretlo príliš veľa zranení a žiaľ opäť sa tak zopakovala situácia, že záver sezóny dohráva desať hráčov pravidelne nastupujúcich za A aj B.
2. Tvorca hry - post, ktorý by vo vyspelom tíme možno ani nemal existovať, pretože viacero hráčov by malo byť schopných vymyslieť akciu, zmeniť tempo hry či usmerniť spoluhráčov. Na tejto úrovni nie sme a bolo to v mnohých zápasoch cítiť. Prítomnosť Tomáša Slováka aspoň na lavičke sa ukázala ako kľúčová.
3. Nezvládnuté rozhodujúce zápasy - zrejme súvisia s druhým bodom, ale je pravdou, že sme nezvládli ani zápasy, kde sme hrali dobre. Určite nám chýba taktická vyspelosť, no množstvo chýb bolo tak naivných, že pri nich jednoducho žiadne protiargumenty neobstoja.
Okrem toho Áčko v prvých zápasoch doplácalo na slabú formu svojich opôr a počas celej sezóny na nepremieňanie šancí. Chýbal nám strelec, čo ale v žiadnom prípade neospravedlňuje obrovské množstvo nepremenených šancí. Strelili sme len 2,54 gólu na zápas. Obrana na čele s brankármi, hoci sa tiež nevyhli zaváhaniam, fungovala síce lepšie, ale 3,25 gólu na zápas rozhodne poskytuje dostatočný priestor na zlepšenie. Ligový priemer bol 3,35. Aj z týchto čísel je jasné, kde sa musíme výrazne zlepšiť.
Béčko doplatilo najmä na už spomínané zrenenia a nenašiel sa nikto, kto by opakovane na seba dokázal v zápasoch vziať zodpovednosť a na ihrisku potiahnuť celý tím. Gólová produktivita síce na pohľad vyzerá veľmi dobre, ale priemer 4,5 gólu znamená, že len tri tímy nastrieľali menej gólov ako my. Defenzíva fungovala podstatne lepšie, inkasovali sme 3,45 gólu, čo je hlboko pod ligovým priemerom 4,78. Nevyhnutne ale potrebujeme nájsť ďalšie vodcovské osobnosti.
Ako sa treba pozrieť do očí neúspechom, tak je treba aj vyzdvihnúť to, čo bolo dobré. Z hosťovania sa vrátili Fero s Jožom, opäť sa k nám pripojil Tomáš Pecher, získali sme štyroch nových hráčov, hoci len dvom dovolil zdravotný stav výraznešie sa zapojiť do diania, v závere sezóny nám pomohli nový brankár Mišo a navrátilec Maťo.Výrazne sa výkonnostne posunul Mišo Volek, technicky možno náš najlepší hráč. V tíme je ďaleko lepšia atmosféra ako minulé roky a ak vhodne doplníme káder a dokážeme trénovať spôsobom ako sa nám to občas podarilo túto sezónu, môžme sa smerom k ďalšej sezóne dívať s optimizmom.